Betón je niečo tak všedné, že už mu pomaly nevenujeme žiadnu pozornosť. Vidíme ho všade okolo seba v byte či dome, v ktorom bývame a na chodníkoch či cestách, po ktorých chodíme. Pritom je to zázračný materiál. Je chemicky stály, neuveriteľne trvácny a, čo sa poteší každý hospodár, aj relatívne lacný. A má bohatú minulosť. História betónu je aj našou históriou. Betón náš ľudský rod sprevádza takpovediac odjakživa.
História betónu: prvopočiatky
Vedci tvrdia, že prvé ukážky materiálu podobné betónu tu boli skôr ako ľudstvo samo. V období pred 12 milónmi rokov sa vďaka sopečnej činnosti vytvorili štruktúry pripomínajúce betón. Išlo o spálený vápenec, ktorý zreagoval s olejovou bridlicou. Prvé ľudské výtvory z materiálu podobného betónu sa pripisujú starým Nabatejcom, ktorý žili v krajine medzi Sýriou a Jordánom v období cca. 6500 rokov p.n.l. Tieto štruktúry prežili do dnešných dní. Tiež sa preslávili vynálezom prvej formy hydraulického cementu, ktorý tvrdne, keď ho vystavíte vode. Egypťania používali blato zmiešané so slamou na tvorbu tehál. Do tohto materiálu primiešavali sadru a vyrábali niečo ako maltu, ktorá sa používala aj pri stavbe pyramíd. V starovekej Číne sa používal materiál podobný cementu na spájanie bambusových tyčí na lodiach. Číňania použili tohto predchodcu betónu aj pri stavbe svojej najslávnejšieho výtvoru – Veľkého čínskeho múru. Asýrčania a Babyloňania používali do betónu íl a bitúmen (prírodný asfalt).
História betónu písaná Rímom
Betón bez debaty preslávili Rimania. Ich stavby nájdete takmer všade v Európe. Rímska ríša zaberala celý vtedy známy svet, a pretože je betón tak trvácny, svedectvá o veľkosti Rímskej ríše môžeme nájsť aj dnes. Ako takmer všetko v rímskej histórii, aj tu základ položili Gréci, keď cca. 600 rokov p.n.l. prišli na to, sopečný popol (pozzolan) reaguje s vodou a hydroxidom vápenatým. O 300 rokov neskôr Rimania túto zmes prevzali a dali jej meno concretus – teda niečo, čo spolu zrastie. Aj slovo cement je z latinčiny. Znamenalo kamenistú hmotu a znelo caementis. Rimania miešali pálený vápenec s vulkanickým popolom a štrkom a takúto polotekutú zmes vylievali do dreveného debnenia, kde po vytvrdnutí vznikli pevné kusy betónu. Rimania používali betón na stavbu rámp, terás a ciest. Vynálezom liatia betónu mohli vytvárať oblúky a klenby. Slávne akvadukty sú z betónu. Na steny používali Rimania skôr tehly – a to hlavne preto, lebo sú krajšie. Rímsky betón je slávny po celom svete. V roku 23 p.n.l. Rímania postavili prístav Sebastos v Ceasarei v Izraeli . Bol to projekt Heroda Veľkého a trval 8 rokov. Tak vznikol jeden z najväčších prístavov vtedajšieho sveta. Väčší bol iba ten v Alexandrii v Egypte. A aj po 2000 rokoch betónový prístav stále žije. Síce sa vďaka pravidelným zemetraseniam postupne prepadá pod vodu, no steny stále držia.
Sláva Rímskeho betónu
V roku 64 n.l. za vlády cisára Vespasiána bol postavený Fláviov Amfiteáter, ktorý dnes poznáme pod názvom Koloseum. Bol najväčší vo vtedajšom svete a dokázal poňať až 50 000 divákov. Bola to jedinečná stavba s rôznymi výťahmi, miestnosťami pre gladiátorov či divé zvieratá. Základy tejto stavby sú z betónu a boli také pevné, že aj po 2000 rokoch dnes stojí tretina stavby. Druhá notoricky známa stavba z betónu z tých čias je Pantheon, kde sa stavitelia prekonali. A pravdepodobne prekonali aj dnešných inžinierov. Napriek dvojnásobnej šírke a výške oproti akémukoľvek dómu vtedajších čias, betónové steny dodnes držia. Rímski stavitelia urobili betónové steny neuveriteľne hrubé. Zvonka sú pokryté tehlami. Sú neuveriteľne spevnené, hoci samotný dóm nie je. Že to vôbec drží pohromade je spôsobené špeciálnou zmesou betónu, ktorá obsahovala viac sopečného popola a tak bola ľahšia než kameň. Pritom steny obsahujú oveľa viac kamennej zložky, takže sú ťažké a pevné. Dodnes nie sú všetky architektonické tajomstvá Pantheónu odhalené.
Betón, stredovek a novovek
Trvalo takmer tisíc rokov, než sa betón opäť dostal do popredia. Počas renesancie sa študovali všetky staré grécke a rímske diela a tak prišla znova do pozornosti Vitruviove dielo O architektúre. Bohužiaľ, nik nechápal zmienky o tajomnom šedom materiáli až mních Giovanni Giocondo odhalil tajomstvo. Keďže mal skúsenosti v architektúre a archeológii, podľa Vitruviovho návodu skúšal vytvoriť štruktúru z vápenca a sopečného popola. Jeho prvé pokusy neprežili, no v Andernachu, Nemecko, jeden murár skúsil použiť sopečný popol vo vápencovej malte, čím vytvoril zmes podobnú modernému betónu. Zmes bola oveľa pevnejšia a vodeodolná.
John Smeaton: otec moderného betónu
Tento otec inžinierstva okrem iného znova objavil rímske tajomstvá betónu. Keď v polovici 1750 bol poverený vybudovať maják na problematickom pozemku v Eddystone Rocks, začal experimentovať so známymi hydraulickými materiálmi tých čias. Hoci predošlé majáky na tom mieste neprežili zimu, ten Smeatonov prežil viac než storočie.
Portlandský cement
História betónu by bez neho nebola úplná. Joseph Aspdin bol murár z Leedsu. Často chodil po vydláždených uliciach svojho mesta a kradol vápencové tehly. Dvakrát ho pokutovali, no neprestal. Tieto tehly potreboval na svoje experimenty, vďaka ktorým vytvoril unikátnu zmes, ktorú nazval Portlandský cement, podľa vápenca s ostrova Portland, ktorý použil. Jeho syn William ďalej zmes zlepšoval, primiešaval do zmesi drvený klinker, čo je vlastne odpad vznikajúci pri zmiešaní nehaseného vápna s ílom a vodou. Ak sa táto zmes hasila príliš dlho, vznikol klinker, ktorý sa vyhadzoval. William ho však použil do zmesi svojho otca a vytvoril betón, ktorý bol dvakrát pevnejší než rímsky. Williamovi boli bohužiaľ blízke podvodné praktiky, klamal investorov, dokonca ho zavreli pre dlhy. Nakoniec zomrel v Nemecku po páde a údere do hlavy v 48 rokoch. Jeho vynález ho však prekonal.
Toto boli začiatky života zázračnej hmoty s názvom betón. História betónu siaha do dnešných čias a jej úspechy vidíme všade naokolo. Od stavebného materiálu cez dizajnové výtvory až po moderné špeciálne zmesi s neuveriteľnými vlastnosťami, všade nájdete betón. Materiál, ktorý je tu s nami odjakživa.
Zdroje: popularmechanics.com, matse1.matse.illinois.edu, www.merloconstructionmi.com, www.concretenetwork.com
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Poznáte betón? Tieto fakty možno prekvapia aj vás
Toto ste netušili: netradičné využitie betónu
